O páde do bazénu (recenzia)

Rozhovory Truffaut-Hitchcock(recenzia) Držím v rukách knižku o filme, v ktorej sa zasvätene zhovárajú dvaja velikáni kinematografie na pomerne rozsiahlej ploche papiera. V šestnástich kapitolách je obsiahnutý svet filmárskych obrov, ktorí určovali tvár filmovej tvorby v 20. storočí....

Predhovor k súboru poviedok Idoly a omyly

Čitateľovi sa možno bude zdať súbor poviedok pod názvom Idoly a omyly trochu nesúrodým. Predpokladám, že sa mu bude len s obtiažami skúmať jednotná charakteristika týchto piatich poviedok. Aj mne sa zo začiatku ťažko zvažovalo, prečo sa toto ocitlo v jednom zlepenci v rámci päťdielneho seriálu na kolaboratívnom blogu Blogzin na stránkach Blog.sk.

Na spoločný prvok som prišla, keď som sa snažila dať zmysluplný názov celej pentalógii poviedok. Subjektívnym pohľadom rozprávačky príbehov sa stal zadanlivo chaotický výber udalostí, z ktorého až na konci vyplynulo, čo je jeho jednotiacou črtou. Je to spôsob, akým sa hlavná hrdinka snaží nadväzovať vzťahy s mužmi. Jej nepravé mužské idoly, ktoré si stavia na piedestál, jej zabraňujú pozrieť sa na muža realistickým pohľadom. To má za následok, že sa sústavne sklamáva. Príliš vysoké nároky na partnera z nej robia obvykle sklamanú ženu.
Podobný postup použil Karel Čapek vo svojej noetickej trilógii poviedok. Jeho pragmatický relativizmus odkryl jav v spôsobe videnia tej istej udalosti rôznymi ľuďmi, keď každý z nich videl to isté inak.
Moja hrdinka noetickej pentalógie Idoly a omyly rozpráva a rozpráva a v jej tirádach sa dá rozoznať na konci červená niť v labyrinte nepochopenia seba samej. Teda hľadisko relativizmu je tu v opačnom garde. Ten istý osud rozprávačky rozdelený na päť častí sa nakoniec syntetizuje do jednej myšlienky, u Čapka je to naopak. Jeden osud stroskotanca pri havári lietadla je analyzovaný troma  rôznymi interpretáciami toho istého.

Príjemné čítanie.

Idoly a omyly - noetická pentalógia II.časť

Nuž, okričaná, znevážená, zahodená do symbolického kanála, so zrenovovaným vzhľadom som prekročila skutočný zapáchajúci kanál pred bránou nášho spoločného bydliska a nasadla do umytého auta. V kufri sa mi v zákrutách posúvali hrkajúce obsahy škatuliek výrobkov určených na reklamné účely. Zvierala som volant svojho autíčka ako kus trosky z vraku lode, ktorý ma práve nechal na hladine. Už som nemyslela na zlomené srdce, skazený život ale na to, že ja som ja, som lepšia, múdrejšia, ušľachtilejšia. Tiahla som proste do boja o ukoristenie väčšieho žvanca potravy. Na karičke kľúčov pichnutých v štartéri sa mi hompáľaľ v rytme zákrut prívesok pripomínajúci lepšie časy. Lepšieho muža. Lepší zážitok zo sexu. Lepšiu Ja a dokonalého Jeho. Toho, ktorý bol len pominuteľným zákmitom šťastia v mojom úbohom bytí. Tiahla som do boja nemysliac na následky, možné rany a straty.

Prvá zastávka znamenala oháňať sa mobilom, zmluvou, naliehavo vysvetlovať, vnímavo až vtieravo hľadieť do tváre osôb a nikdy, vôbec nikdy neťahať na svetlo sveta argumenty v podobe papierikov s nakresleným Štefánikom. Každú ušetrenú korunu som považovala za malý krôčik k zabezpečenému zajtrajšku. K rýchlemu rozvodu. Aby mi falošné kamarátky súcitne neprikyvovali: „Ale moja, ty si teda dopadla. To ti nenechal vôbec žiadne peniaze?“

Prvá štácia, prvé rozkotúľané bubáčiky, nervózne telefonáty  a žiadna sranda. Práca ako každá iná. Len sa trochu cestuje. Majstri dodávatelia prekvapene vypisujúci pokladničné bločky. Žiadne peniaze na drevo. Klient bude pýtať  vyúčtovanie.  Doklady v palubnej doske sa hromadia. Po prázdnom žalúdku sa mi prevaľujú v zákrutách ločkavo kávy a džúsy. Nedávno doliečené zranenie po nehode vyzerajúcej ako zásnubné splynutie auta a kandelábru sa zabudlo pripomínať. Adrenalín pomáha proti bolesti tela i ducha. Zabúdam na svoje zbabrané šance a pochybnú perspektívu. Odkiaľ sa vo mne berie tá živočíšna odvaha?

Na túto otázku mám odpoveď. Odvaha vybubláva niekde hlboko v mysli ako tajomný prameň a hromadí sa v neznámych oblastiach nervovej sústavy a proste funguje. Niekde hlboko v mojej duši hladkanej bruškami jeho prstov a vybozkávanej jeho skúsenými perami, keď sa môj zadný mozog spamätával z nedostatku sexu a nútil ma vlniť sa pod ním sťaby jeho hadia družka. Čím  skvelejší erotický zážitok, tým dlhší efekt uspokojenia. Nuž, môj motor fungoval na pohon spomienok na Neho. Najdokonalejšieho.

Idoly a omyly - noetická pentalógia

V hotelovej hale stretám starého známeho utečeného z akejsi spoločenskej príležitosti bez príležitostí. Drinkujeme a nasávame vzrušujúcu a zhýralú pražskú letnú noc, čo sa valí po trotoároch Václaváku a presviedča nás na nejaký dôstojne hriešny zlatý kliniec večera...a opäť sa ocitám niekde, kde vlastne nepatrím a hlavne na to nemám.

Pred nosom mi dreveno vlnia bokmi thajské tanečnice a počúvam vysvetľovanie majiteľa tohto sadrokartónovo-pozlátkovo-pižmovo spotvoreného bordelu, že koľko miliónov vysotil za tú jeho srandovnú Potemkinovu dedinu. No teda, riadny tunel. Po treťom gin-tonicu behom dvadsiatich minút čumím na tie chudery na pódiu, ja matka dvoch detí v čiernych nohaviciach a bielej skromnej blúzke a naskakujú mi mozole na mozgu od premýšľania ako sa vymocem labyrintom chodbičiek z tejto verejno-prospešnej ustanovizne bez zanechania sprepitného ochranke. Starý známy sa lúči s pánom riaditeľom a naberá smer pochodu za mnou a vybavuje moje platobné povinnosti a ocitáme sa niekde vedľa na pive a ľutujeme sa...aký milý zlatý kliniec večera v Stovežatej.

Mažem po diaľnici do Brna v ústrety budúcim obchodným ťažkostiam. Tankujem za posledné české peniaze, hrá mi Nohavica z rádia, polia a lúky zaliate slnkom sa na mňa smejú a cítim sa ako výherkyňa v lotérii…na chvíľu.

Láska v Toskánsku

1.Snívanie

Prší, voda svištivo šumí spod pneumatík, leto úbohé vlhké, studené. Striasam protivné vnemy a vkladám medzi seba a ne obranný štít spomienok. Toskánske vŕšky pri pohľade z hrebeňa pohoria sa vlnia ako zelené more...

... ani príliš vysoké ani nudne ploché. Predstavila si tajomného Etruska hľadajúceho konečnú métu života. Zastali práve vhod pri vinotéke. Červené chianti sa dobre ochutnávalo. Cestou z kopca im v serpentínach štrngali fľaše vzácneho moku kdesi v kufri auta. Krajina plná stromov vanula na nich životodarnú silu. Otvorila okienko na aute a nechala ju vyfúkať dusivú atmosféru tvrdohlavo čučiacu v kútoch kabíny.

Boli na mieste.

Vzhľad sedliackej usadlosti nepresvedčoval, že pobyt bude relax. Zrúcaninka uprostred vinohradov plných budúceho chianti rosso, kde hroznové bobule už červeneli a rozpačitej strapatej zelene pridusenej nedostatkom vlahy.

Interiér bola úplne iná kategória. Kuchyňa s veľkým kamenným kozubom. Una cuccina romantica. Zacítila vôňu oregana a tymiánu v rajčinovej omáčke.

V pivnici zoradené fľašky ako vojaci. Chládok, prítmie, niekoľko tehlových múrikov a lavičiek, úkryt pred únavnou páľavou občerstvujúci zmysly. Vyleštený starožitný nábytok na terracotových kachličkách v hornom apartmáne.

Ľudia, čo tu kedysi žili svoje životy, vedeli, čo je krásne.

Zrúcaninka ako stvorená pre úkryt milencov.

Ležala v lehátku pozerajúc na roztvorenú bránu teraz nášho pozemku, v ústach prevaľovala spravodlivý hlt chianti rosso classico a v tieni olivovníkov pozorovala tých dvoch.

Eliškine karamboly

Mala to rada. Neťahal ju na preteky romantický vzťah ku komusi, iba mala neskutočne rada ten mozgový výplach, ktorý jej pretekársky víkend poskytoval. Prestala vtedy myslieť na bežné starosti a naladila sa na počítanie sekúnd, okruhov, na okukávanie technického stavu voza pred závodom, mala rada zmätok a napätie tesne pred štartom v depe, mala rada čas pred hlavnými pretekmi, keď sa medzi jednotlivými stajňami konala výzvedná činnosť, obsmŕdali tam špióni a záškodníci, ktorí by mohli tesne pred pretekmi čosi pokaziť na pripravenom voze. Život v stanovom mestečku prinášal rôzne benefity ale i rôzne spoločenské protivenstvá. Prijachali do kempu s nafrčaným Fefem na sedadle spolujazdca. Ku koncu celej aférky sa dopustila ešte i tej chyby, že ho nenechala šoférovať svoje auto.

Keď vyliezali von, všetky oči okolitých postávačov, mechanikov a jazdcov sa obrátili na nich dvoch. Eliška mala hlúpy pocit, že sa tu udial akýsi tichý komplot. Akoby čakali, že sa dopustí malej nevery, že využije príležitosť, veď by predsa bola hlúpa, keby nie…hopala, omyl. V tichu, ktoré by sa dalo krájať vošla razantne do autobusu aby šupla minerálky do kuchynky a našla tam ležať na rozkladacom lôžku svojho manžela. Bol nahý, veď bolo horúco. A aby mu bolo ešte teplejšie, zohrievala ho rovnako nahá kočka, jedna z dlhonohých, čo priviedol majiteľ agentúry pre spoločníčky. Akosi prihlúplo sa zahľadela na jej tetovačku na ramene, nevládala sa prinútiť k akcii. Po troch sekundách nechápavého hľadenia vyšla z tej kraksne a išla k najbližšej fontánke.

O dve hodiny: Sedí v stane “C ako cicina” a pije borovičku. Párkojedi sa na ňu milo usmievajú. Vedľa sedí Fefe, ktorý prestal byť veľmi rýchlo naštvaný a snaží sa vyžehliť domnelú intrigu. Akoby nevedela, že ho poslal manžel, aby mal istotu, že nepríde v nevhodnej chvíli… Hučí do nej zamatovým hlasom, má to dobre nacvičené za tie roky.

“Ty, Fefe, koľko žien v živote si pretiahol” spýta sa ho znezrady Eliška.

Bratislavská fiflena

S cieľom nenechať si pokaziť tých pár hodín vzácnej pohody poznámočkou vyšlou z úst patriacich vetrom ošľahanému veteránovi strmých zjazdoviek slovenských vrchov si nasadí rukavice a pomaly sa šmýka skúšajúc kvalitu snehu.

Kryštáliky prašanu vo vejárikoch vytryskujú spod jej lyží keď si vychutnáva slalom po pretekárskej zjazdovke, mazná sa so svahom akoby to malo byť posledný krát v živote. Vdychuje studenú čistotu horského vzduchu zmiešanú s ozónovou vôňou a nemyslí na včerajšok, zajtrajšok ba ani na to, čo sa stane o hodinu.

Lyžiar po pravej ruke kopíruje jej oblúčiky a pokukuje spod okraja čiapky ako jej to ide. Áno, je to ten, ktorý jej prisúdil pre ňu tak prekvapujúcu charakteristiku - bratislavská fiflena, hm.
Veď ja ti ukážem, letí jej hlavou, čo dokáže taká fiflena a zatne zuby.
Zrýchľuje, no rytmus si drží, lyžiar nakoniec dupne na to, ukáže svoju brilantnú eleganciu profíka a mizne jej z dohľadu.
Ešte nikdy nejazdila na tejto trati. V poslednom úseku má na výber ľahší dojazd alebo strminu.

Nabobtnalé sebavedomie ju ženie práve tam, kde je treba ukázať hranice svojich možností. Zjazdí to hlbšími oblúkmi, miestami si musí pomôcť preskokmi patriacimi do repertoáru skialpinizmu. Veď nespadne predsa pred davom očí zhrčených pri staniciach lanoviek. Pri dojazde efektne brzdí aby sa diváci mali na čo pozerať. Jej lyžiarsky súputnik na ňu pokukuje a nakláňajúc sa nad svoje lyže ukazuje očami na ďaľší úsek zjazdovky.

Vie, že ju zaradil do vyššieho lyžiarskeho levelu, keďže terén to nie je ľahký. Sneh je len do polovice kopca, ďalej treba hľadať úzke pásiky hadiace sa pomedzi skaly a popadané stromy.
Vie, že sa z tejto stanice nedostane jednoduchým spôsobom. Osoby a obsadenie hmýriaceho sa chumľa vysokohorských lovcov adrenalínu jej nedovoľujú urobiť si program len pre seba a odísť s cudzím chlapíkom šíriacim okolo seba zvláštny vír sily športovo si zasúperiť.