Čokomilka

Hoď dobre zrno do mora a vyrastie ostrov.
Indonézske príslovie

3. 12. 2010

Idoly a omyly - noetická pentalógia II.časť


Nuž, okričaná, znevážená, zahodená do symbolického kanála, so zrenovovaným vzhľadom som prekročila skutočný zapáchajúci kanál pred bránou nášho spoločného bydliska a nasadla do umytého auta. V kufri sa mi v zákrutách posúvali hrkajúce obsahy škatuliek výrobkov určených na reklamné účely. Zvierala som volant svojho autíčka ako kus trosky z vraku lode, ktorý ma práve nechal na hladine. Už som nemyslela na zlomené srdce, skazený život ale na to, že ja som ja, som lepšia, múdrejšia, ušľachtilejšia. Tiahla som proste do boja o ukoristenie väčšieho žvanca potravy. Na karičke kľúčov pichnutých v štartéri sa mi hompáľaľ v rytme zákrut prívesok pripomínajúci lepšie časy. Lepšieho muža. Lepší zážitok zo sexu. Lepšiu Ja a dokonalého Jeho. Toho, ktorý bol len pominuteľným zákmitom šťastia v mojom úbohom bytí. Tiahla som do boja nemysliac na následky, možné rany a straty.

Prvá zastávka znamenala oháňať sa mobilom, zmluvou, naliehavo vysvetlovať, vnímavo až vtieravo hľadieť do tváre osôb a nikdy, vôbec nikdy neťahať na svetlo sveta argumenty v podobe papierikov s nakresleným Štefánikom. Každú ušetrenú korunu som považovala za malý krôčik k zabezpečenému zajtrajšku. K rýchlemu rozvodu. Aby mi falošné kamarátky súcitne neprikyvovali: „Ale moja, ty si teda dopadla. To ti nenechal vôbec žiadne peniaze?“

Prvá štácia, prvé rozkotúľané bubáčiky, nervózne telefonáty  a žiadna sranda. Práca ako každá iná. Len sa trochu cestuje. Majstri dodávatelia prekvapene vypisujúci pokladničné bločky. Žiadne peniaze na drevo. Klient bude pýtať  vyúčtovanie.  Doklady v palubnej doske sa hromadia. Po prázdnom žalúdku sa mi prevaľujú v zákrutách ločkavo kávy a džúsy. Nedávno doliečené zranenie po nehode vyzerajúcej ako zásnubné splynutie auta a kandelábru sa zabudlo pripomínať. Adrenalín pomáha proti bolesti tela i ducha. Zabúdam na svoje zbabrané šance a pochybnú perspektívu. Odkiaľ sa vo mne berie tá živočíšna odvaha?

Na túto otázku mám odpoveď. Odvaha vybubláva niekde hlboko v mysli ako tajomný prameň a hromadí sa v neznámych oblastiach nervovej sústavy a proste funguje. Niekde hlboko v mojej duši hladkanej bruškami jeho prstov a vybozkávanej jeho skúsenými perami, keď sa môj zadný mozog spamätával z nedostatku sexu a nútil ma vlniť sa pod ním sťaby jeho hadia družka. Čím  skvelejší erotický zážitok, tým dlhší efekt uspokojenia. Nuž, môj motor fungoval na pohon spomienok na Neho. Najdokonalejšieho.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára