STOPÁROV SPRIEVODCA PO GALAXII

17.06.2005 11:53

KRITIKA KRITIKY

Zbožňujem kino. Je to pre ten pocit , ktorý mi zostal od detstva, že teraz idem zažiť nejaké
vzrúšo s lístkom v jednej ruke a balíčkom kyslých cukríkov v druhej a s frajerom naľavo a s kamarátom napravo a každú scénu okomentovanú stereo. Preto neznášam, keď mi ktosi, kto na tom aj tak nezarobí, ten pocit chce zrušiť a pripraviť ma o  nezávadnú drogu šťastia, ktorých výskyt nie je až tak hustý. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahlo PREMIERE vo svojom poslednom čísle, je skritizovať kultovú tému, na ktorú som sa tešila už pol roka a to Douglasov Adamsov neprekonateľný sci-fi  Stopárov sprievodca po galaxii sfilmovaný po toľkých peripetiách so scenárom k radosti všetkých verných posadnutých čítaním vedeckej fantastiky.

Mám možno použiteľný návod, ako sa vyhnúť  sklamaniu, ktoré podľa kritika v Premiere  - http:// www.premiere.cz   zrejme nastane po zhliadnutí tohto filmového opusu a to: Nečakať, že film má byť napínavejší, akčnejší než jeho predloha, s klasickým thrillerovým napätím a klasickou gradáciou deja. Uvedomme si, že to je Douglas Adams, ktorého  hlavným literárnym nástrojom je humor  a anglický cool pocit, no nie situačná komika,zelený sliz, lietajúce taniere á la Spielberg a dominantný samec v úlohe záchrancu zemegule. Jednoducho, nečakajte viac, než je obsah knihy.
čokomilka

Julie & Julia - Malé entrée

15.03.2010 10:29

Pozerala som si včera film, ktorý bol na DVD-éčku, čo som obdržala ako cenu zo súťaže francúzskych receptov._/trailer

Veľmi pohodový zážitok. Pohodová familiárna hra Meryl Streep, Paríž sťa kulisa, výprava a kostýmy v štýle 50-tych rokov 20.  storočia a rôzne gurmánske dobrodružstvá.

Film na mňa zapôsobil svojou témou dosť konzervatívne, príjemne konzervatívna bola i Julie Child /Meryl Streep/a jej mužný partner v konzervatívnom župane v štýlovej spálni.

Formálne však toto kino patrí do obdobia súčasného postmodernizmu. Predloha príbehu bola napísaná podľa požiadaviek postmodernej poviedky. Poprekladané dve dejové línie a historické obdobia ako kvalitná vysoká talianska lasagna sa skladali pravidelne až do konca filmu.

Scenár sa taktiež správne postmodernisticky vyhol naznačenému happy-endu, kedy sa mali stretnúť konečne dve hlavné postavy, Julie and Julia. Príbeh sa happyendovo začal, pokračoval a nemohol predsa skončiť smutne. Preto nám tvorcovia na konci ponúkli náhradný menej nápadný šťastný koniec v podobe slávnostnej hostiny na terase skromného bytu v lacnej štvrti N.Y. Krásne nastretý stôl, skvelé jedlo zo sporáka Julie a veselí hostia. Čo si viac môže našinec priať?

Ako sa k tomu celému dopracovali hlavné postavy, nechcem prezradiť,  aby ste neprišli o zážitok. Dodám len, že film reflektuje nové moderné médium internet. Mladá Julia, ako inak, varí recepty Julie Child, slávnej autorky Kuchárky francúzskej kuchyne a píše o tom blog... :)

Story to nie je akčná, avšak nie nudná. Film je zameraný nielen na obrazovú stránku ale i konverzačnú. Ak si niekto so slabšou angličtinou nepustí titulky ako ja po prvý krát, nemusí pochopiť vôbec dej, lebo akcia tam chýba. Je to veľmi vyvážené kino pojednávajúce o spoločenských problémoch ojedinele jemne v pozadí.

Môžem sa len domýšľať, že manžel Julie po návrate do USA to nemal ľahké, keď sa dostal do nemilosti McCarthyho režimu a že Julie naozaj príliš dlho čakala na finančný úspech svojej kuchárskej knihy, ktorá sa predsa len stala vtedajším bestsellerom. Úskalia ich služby v diplomacii sa tam tiež mihnú, avšak stihnú dokresliť kolorit vtedajšej doby v parížskych kruhoch.  Napriek svojej snahe nebyť konfliktný je to realistické filmové dielko. Bon appétit!
čokomilka

Korzety, ruiny a satanistický pentákel - nový Sherlock

11.01.2010 12:59

Kino Sherlock Holmes je zvláštny spektákel pre členku generácie zrodenej za socíku. V úboho obsadenom hľadisku som zhliadla celovečerný dobrodružný film s bombasticky náročnou výpravou, trikmi a dokonalými hereckými kreáciami.  Kedysi by bolo nemysliteľné, aby takýto film vyvolal tak nízky záujem.  Kríza spojená s určitou diváckou otupenosťou dokázala urobiť z predstavenia bezvýznamnú udalosť v mojom živote...ách. No čo. Ale podívaná bola fajn. Taká bondovská.

S tým, že filmu to vzalo určitú gentlemanskú gracióznosť som sa vyrovnala.  Holmesa som si predstavovala ako maníka sediaceho v starožitnom kresle s fajkou v ústach a pracujúceho hlavne rozumom. Teraz to scenárista otočil celé na hlavu a z Holmesa a jeho asistenta urobil akčných hrdinov, keď medzi dvoma akciami boli ťažko tri sekundy času na analýzu a syntézu faktov...  Z pôvodného osobnostného profilu detektíva zostali len suché šplechy britského humoru.

Okrem málo viktoriánskeho temperamentu sa do filmového šou podarilo vsunúť i podstatne iný vzťah medzi Sherlockom a doktorom Watsonom. Predstavila som si ich vždy vo vzťahu génius s fajkou v puse a submisívny vykonávateľ Watson. Teraz z tejto tradicionalistickej dvojky vznikol pár rovnocenných makačov, ktorí každý rovným dielom prispievajú k pohýnaniu expresného rýchlika deja.

K dokonalému dobrodružnému príbehu mi v scenári chýbal zjav krásnej ženy, ktorá by sa nemihala tak akosi na okraji udalostí ale riešila intímny a emocionálne potentný vzťah. Dej bol absolútne podriadený vyriešeniu kriminálneho prípadu, na osobný život protagonistov tam nezvýšil jednoducho filmový čas... Nesťažujem si príliš, len podotýkam, že plnokrvný dobrodružno-historický film s najvyššími ambíciami by mal obsahovať aj túto dôležitú zložku, ktorou je láska medzi hlavnými postavami vyvíjajúca sa s určitými peripetiami a znásobujúca tak napätie potrebné pre tento druh kina. Alebo žeby som bola príliš romantická?

Madonnin exman sa prekvapujúco zapojil do najvyššej kategórie tvorcov tohto žánru minúc pri tom nepochybne kopu peňazí. Možno sa mu i vrátia, lebo film je kandidátom na opakované pozeranie dévédečok/originálnych/, keďže je v ňom more detailov, ktoré sa nedajú vychutnať práve kvôli rýchlym prestrihom scén jednorazovo. Apropos, všimli ste si ten prídomok?  Dúfam, že vypadne  zo šuplíka bývalých do prvej rady elitných režisérov čo najskôr. :P

Robert Downey Jr. ako Sherlock a Jude Law ako Watson sú bez konkurencie, u ženskej protagonistky som si zapamätala hlavne jej luxusné spodné prádlo. Korzety, ruiny a satanistický pentákel sú zatiaľ najvýraznejšie obrázky, čo mi zostali v pamäti. Pôjdem si to ale ešte raz mrknúť.

Aby nás neohovárali

23.04.2007 11:26

V nedeľu s diaľkovým ovládaním v ruke a čokoládovým pudingom vykydnutým na bielom župane tiež možno mať zážitok...

 napríklad s People will talk

V preklade „Aby nás neohovorili“  je film  z päťdesiatych rokov a zlatých čias, keď bol Gary Grant kráľom ženských snov.

V nedeľu  s diaľkovým ovládaním v ruke pripravená kedykoľvek zrušiť tú lepkavú limonádičku s holyvúdskou nálepkou, som predsa neprepla, márna sláva, Gary Grant  má ťah na baby ešte stále, nechápem, ako dokázali v emerike vyklonovať takého suverénne presvedčivého „mužského“ s takým mačovským drajvom... práve ten mi zabránil pripraviť sa o zaujímavý filmový zážitok, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzeralo.

Pod temer gýčovou zápletkou sa skrýval zaujímavý otáznik z oblasti etiky a ľudských práv...aj keď ONA JEHO LÁSKA  podala slabý herecký výkon, aj keď dej bol ako vykradnutý z Tennessee Williamsa, predsa sa tam dal jasne vystopovať úmysel tvorcu povedať niečo dôležité. Ak vezmem do úvahy atmosféru McCarthyzmu, ktorá vtedy rušila spánok americkým občanom, musel osloviť  divákov motív vyšetrovania pred akousi samozvanou komisiou jediných spravodlivých nadradených.

Gary  nakoniec samozrejme vyhral...tak ma prepadla myšlienka, že aký strach museli mať vtedy Američania, keď si takto mimikrovali svoje názory krytí bezcennou umeleckou produkciou...
čokomilka

Štěstí

29.09.2006 13:40

Zvláštne kino. Antikino. Ukazuje obrázky ťažko sa  vtesnajúce do estetických požiadaviek,  nie to príjemno ale to skutočno, nenalakované a nevypulírované. Film je jednička. No je isté, že takéto obrázky sa nedajú pozerať dlhšie než je minutáž filmu.

 

Včera som zhliadla filmový žánrový obrázok z predmestia, kde do panelákov čmudí komín fabriky a zvyšky bývalej  bukoliky českej vsi dodýchavajú pred  príchodom demolačnej čaty.
 
Vo filme s prízračným  názvom Štěstí  som si  užila ešte jeden fenomén tvoriaci životný štandard českých a slovenských miest, paneláky  a ich neveselý interiér. V týchto kulisách sa odohráva tak zvláštne srdcervúco ľudský  príbeh trojice mladých ľudí sídliacich v  schátralej sláve socialistickej predmestskej výstavby.  Dve mladé ženy  s rôznymi prioritami a jeden mladík outsidersky placho reagujúci  na ich životné peripetie.
Keby nebolo postavy stvárňovanej Aňou Geislerovou, deju by chýbala zápletka.  Zlyhávajúci materinský inštinkt ochrankyne potomstva sa stal skúšobným kameňom charakterov  osôb zainteresovaných do problému jej nekompletnej rodiny. Nechcem popisovať detaily, v podstate ide o osobné postoje zvyšných protagonistov príbehu. Ich jedinečný osobný vklad  dobra ako výraz charakteru. Láska k deťom, láska muža k žene,  potlačenie vlastného egoizmu, všetko prejavené neokázalo a práve preto dojemne. Príbeh o štěstí v neštěstí zarezávajúci sa pod kožu.
Nechcem posudzovať jednotlivosti. Scenár, herecké výkony, hlavná myšlienka skritizované osobitne by mohli z filmu urobiť outsidera, ktorým nie je, prezradením receptu čarovného nápoja urobiť z neho bosorácku žbrndu.

   Predstava režiséra Bohdana Slámy o skazenej idylke.            
©čokomilka 

Syriana

07.09.2006 19:27

Toto som napísala dávnejšie. Recenzia na film Syriana. Mne sa aj tak páčil viac Lord of war, ak mám porovnávať diela toho istého žánru.

Pozoruhodný filmársky zámer vyzerajúci dľa trailerov a iných reklamných aktivít, že by to mohol byť závažný hĺbkovo prekopávajúci nástroj trasoviska ropného chaosu.
Veľké očakávanie sa zmenšilo na obvyklý informačno-rekreačný film o praktikách v tomto biznise pretrvávajúcich už od 19. storočia. Základný príbeh je už dávno známy všetkým, ktorí čítajú a pozerajú veci o rope. Umierajúci šejk vlastniaci ropné zdroje, nerozvinutú ekonomiku a dvoch synov s rozdielnym postojom k využitiu ziskov sa snaží o prežitie. Volí kompromis a teda menej schopného syna postrčí na trón, kedže vie tento prikyvovať na správnych miestach pri vyjednávaniach so zástupcami ropných firiem. Všetko má samozrejme pod palcom centrála CIA v Langeley. Aj akcie v Libanone,  kde chodí s kožou na trh agent "Clooney", aj fúziu dvoch importérov ropy. Tak sa stane, že jej zámery na strednom východe radikálne menia cieľ a agent Clooney sa stáva nepohodlným.

Dôležitejšia je fúzia firiem, ktorou sa získa kontrola nad ropou v Kazachstane aj za cenu privretia oboch očí nad korupciou. Clooney je na odstrel.Vyhrávajú chamtiví bystrí právnici a podnikatelia bez chrbtovej kosti. Na odstrel je samozrejme aj druhý odstrčený šejkov syn.
Na pozadí týchto udalostí sa odvíja ešte jeden príbeh zdanlivo nemajúci logickú súvislosť s prípadom korupcie. Princ na odstrel, ďalší mladý nádejný americký odborník na ropu a jeho utopený syn sú protagonistami príbehu, ktorý sa dá čítať len medzi riadkami. Kto kontaktoval mladíka s princom? Pozvánka na party sa k nemu dostala náhodou alebo zámerne? Nebola to aj malá súkromná pomsta otca za syna utopeného v bazéne princovej vily? Súhra náhod môže byť zámerom, na ktorého začiatku aj konci je CIA. Možno som príliš podozrievavá a hľadám tiene súvislostí tam, kde nie sú. No zdá sa mi, že príbeh mladého obchodníka nie je dostatočne pospájaný s ostatnými dejovými líniami. Možno by stačila jedna krátka scénka, aby logicky zdôvodnila prítomnosť hereckej kreácie Matta Damona v scenári a film by získal hlavnú postavu a možno aj Oscara za ňu.
Formálne je film kvalitne rozhádzaným pucle na začiatku a nie celkom kompletným obrázkom na jeho konci. Film Syriana napriek hviezdnemu obsadeniu podľa mňa umelecky ani informatívne neprekročil doteraz dosiahnuté kvality filmov tohto typu.
A ešte niečo: V rámci udalostí v scenári filmu sa činnost Hizballáhu spočívajúca vo výrobe samovražedných atentátnikov ropných zásobníkov javí len ako akt bezmocnosti a nesúhlasu s politikou ropných šejkov a ich poživačných následníkov... názory cirkevnej a laickej vrchnosti sú v rozpore. Kto vychádza z tohoto zápasu morálne bezzúhonnejší, bezmocný atentátnik alebo prepletenec ropných magnátov, právnikov a špionážnych centrál?
Divák, ktorý obsedel na sedadle až do predposlednej scény, keď nezamestnaný Pakistanec s náložou na nose loďky mieri do zásobníkov ropy,  sa môže pri odpovedi na túto otázku cítiť dezorientovaný.
© čokomilka 
 

Obchodník so smrťou

28.05.2006 15:00

Youri Orlow - Nicolas Cage a jeho brat Alexej -Jared Leto začali v ruskej štvrti v krčme. Jared v úlohe asistenta obchodníka so zbraňami skončil v arabskej púšti a Youri...

 

Tento filmík na mňa urobil v tomto roku najsilnejší dojem.  Veľmi dobre obsadená hlavná úloha obchodníka so smrťou Youriho Orlowa osobou Nicolasa  Cagea,  pričom nehovorím ani tak o jeho brilantnom hereckom výkone ako skôr o jeho osobnom výzore a  skvelo zvolenom konštantnom grimasení  sa na okolitý svet...    

Yuri sa dusil v otcovej krčmičke v ruskej štvrti. Pri hľadaní kyslíku natrafil na zaujímavý kontakt zo synagógy, kam pravidelne dochádzal jeho otec. Židovský obchodník  so zbraňami  bol smerovkou na križovatke Orlowovho života.  Na začiatku Yuriho kariéry skromný kšeftík s kufrom  kalašnikovov, na jeho konci  celé lodné náklady  a lietadlá.

Scenáru  filmu  sa nedá nič vytknúť. Tam kde je treba, používa skratku, kde treba vykresliť psychologické pozadie postáv nebojí sa byť rozvláčnejší...aj keď vôbec nie je pravda, že by som mohla filmu vytýkať rozvláčnosť. Aktívny vývoj protagonistov filmu Yuriho a Alexeja vyplýva s akčnosti ich životnej púte. Raz na mori zoči voči colníkom, inokedy na púšti alebo v luxuse New Yorku. Z Yuriho sa stáva otrlý obchodník so smrťou, z Alexeja výčitkami svedomia morený narkoman. Úloha Yuriho manželky veľmi rýchlo nabrala kurz smerom preč z manželstva, hlavne keď sa kontaktovala s tak trochu preštylizovanou postavou agenta Interpolu.

Obchodník Yuri na konci  príbehu počíta straty. Manželka utiekla, brata mu zastrelili, rodina ho zaprela, ide po ňom Interpol...nakoniec nadíde hodina pravdy za stolom vo väzení, keď Yuri sťaby veterán zbraňového biznisu vysvetľuje  svojmu vyšetrovateľovi, prečo sa mu nič aj tak nestane. Prepojenie obchodu so zbraňami a záujmov štátneho USaparátu  je príliš silné a Yuri Orlow príliš nepostrádateľný...

A po celý čas, keď divák pozerá na plátno, má hlavnú starosť ako si dať do súladu Orlowovu nechuť strieľať a jeho  veľmi konkrétne  tušenie morálnych limitov zbraňového obchodu a ceny ľudského života.

Dúfam, že som príliš veľa neprezradila zo zápletky filmu, veď aj tak, tu nejde ani tak o zápletku ako o nové fakty, s ktorými sa bežný človek obvykle nekonfrontuje...

Dobrý scenár, dobrí herci, vynikajúco technicky zvládnutý...a predsa  kasový prepadák... v USA. Pre mňa nie.

©   

V ako vendeta

Je to fajn kino. Dosť málo telesných tekutín a polotuhých materiálov...

Toto kino ma prekvapilo pružným striedaním záberov, kamera zabudla úplne, čo je to komix a nesnažila sa prekopírovať papierové obrázky do akéhosi poradia podľa scenára.  Natalie Portmann nesklamala,  jej prirodzené existovanie pred kamerou  je neuveriteľné.  Skôr som očakávala, že  jej scenár prihrá akčne pestrejší  podiel na deji. Niektoré nedovysvetlenia sa tam taktiež vyskytli.   Kde sa nabrali všetky tie kópie hlavnej postavy  bolo málo zdôraznené no o to prekvapivejšie v závere filmu. Od bratov Wachovských,  autorov Matrixu asi nemôžem očakávať obvyklé  priamočiarosti.

Predloha k scenáru sa dala hodne inšpirovať Orwellom a tak  vzhľadom k vlne podobných filmov v poslednom čase /Eqilibrium/  filmové spracovanie prišlo v tejto téme o prvenstvo.  Avšak forma spracovania je natoľko odlišná,  že film je spestrením aj vo svete filmovej politickej fikcie.  Hlavná postava  bola kreovaná akoby podľa vzoru grófa Monte Christa alebo ešte lepšie kapitána Fracassa a jej gentlemanské maniere,  vkus a morálka prenesené z minulosti do budúcnosti pôsobili miestami ako herecká úloha o hereckej úlohe.  Napriek tomu mi je "V" sympatický.

Efekt  rýchleho pochopenia a vnímania požiadaviek morálky,  žiadne relativizovanie a zmiešavanie dobra a zla vo väčšine filmu kontrastuje s "prerábaním" hlavnej hrdinky z naivky na ženu, čo sa nebojí smrti.  V tejto časti sa autor zanoril do  do močiara relativizovania zla a dobra tak hlboko, že dýcha len slamkou... Komixová rozprávka pre mladých aj starých,  ani chvíľa nudy - mikrospánok sa nedostavil - a pocit zhnusenia z telesných tekutín preliatych s mierou nestihol atakovať žalúdok.

Ak na to pôjdete, nebudú to stratené dve hodiny života.