Čitateľovi sa možno bude zdať súbor poviedok pod názvom Idoly a omyly trochu nesúrodým. Predpokladám, že sa mu bude len s obtiažami skúmať jednotná charakteristika týchto piatich poviedok. Aj mne sa zo začiatku ťažko zvažovalo, prečo sa toto ocitlo v jednom zlepenci v rámci päťdielneho seriálu na kolaboratívnom blogu Blogzin na stránkach Blog.sk.
Na spoločný prvok som prišla, keď som sa snažila dať zmysluplný názov celej pentalógii poviedok. Subjektívnym pohľadom rozprávačky príbehov sa stal zadanlivo chaotický výber udalostí, z ktorého až na konci vyplynulo, čo je jeho jednotiacou črtou. Je to spôsob, akým sa hlavná hrdinka snaží nadväzovať vzťahy s mužmi. Jej nepravé mužské idoly, ktoré si stavia na piedestál, jej zabraňujú pozrieť sa na muža realistickým pohľadom. To má za následok, že sa sústavne sklamáva. Príliš vysoké nároky na partnera z nej robia obvykle sklamanú ženu.
Podobný postup použil Karel Čapek vo svojej noetickej trilógii poviedok. Jeho pragmatický relativizmus odkryl jav v spôsobe videnia tej istej udalosti rôznymi ľuďmi, keď každý z nich videl to isté inak.
Moja hrdinka noetickej pentalógie Idoly a omyly rozpráva a rozpráva a v jej tirádach sa dá rozoznať na konci červená niť v labyrinte nepochopenia seba samej. Teda hľadisko relativizmu je tu v opačnom garde. Ten istý osud rozprávačky rozdelený na päť častí sa nakoniec syntetizuje do jednej myšlienky, u Čapka je to naopak. Jeden osud stroskotanca pri havári lietadla je analyzovaný troma rôznymi interpretáciami toho istého.
Príjemné čítanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára