Bratislavská fiflena

S cieľom nenechať si pokaziť tých pár hodín vzácnej pohody poznámočkou vyšlou z úst patriacich vetrom ošľahanému veteránovi strmých zjazdoviek slovenských vrchov si nasadí rukavice a pomaly sa šmýka skúšajúc kvalitu snehu.

Kryštáliky prašanu vo vejárikoch vytryskujú spod jej lyží keď si vychutnáva slalom po pretekárskej zjazdovke, mazná sa so svahom akoby to malo byť posledný krát v živote. Vdychuje studenú čistotu horského vzduchu zmiešanú s ozónovou vôňou a nemyslí na včerajšok, zajtrajšok ba ani na to, čo sa stane o hodinu.

Lyžiar po pravej ruke kopíruje jej oblúčiky a pokukuje spod okraja čiapky ako jej to ide. Áno, je to ten, ktorý jej prisúdil pre ňu tak prekvapujúcu charakteristiku - bratislavská fiflena, hm.
Veď ja ti ukážem, letí jej hlavou, čo dokáže taká fiflena a zatne zuby.
Zrýchľuje, no rytmus si drží, lyžiar nakoniec dupne na to, ukáže svoju brilantnú eleganciu profíka a mizne jej z dohľadu.
Ešte nikdy nejazdila na tejto trati. V poslednom úseku má na výber ľahší dojazd alebo strminu.

Nabobtnalé sebavedomie ju ženie práve tam, kde je treba ukázať hranice svojich možností. Zjazdí to hlbšími oblúkmi, miestami si musí pomôcť preskokmi patriacimi do repertoáru skialpinizmu. Veď nespadne predsa pred davom očí zhrčených pri staniciach lanoviek. Pri dojazde efektne brzdí aby sa diváci mali na čo pozerať. Jej lyžiarsky súputnik na ňu pokukuje a nakláňajúc sa nad svoje lyže ukazuje očami na ďaľší úsek zjazdovky.

Vie, že ju zaradil do vyššieho lyžiarskeho levelu, keďže terén to nie je ľahký. Sneh je len do polovice kopca, ďalej treba hľadať úzke pásiky hadiace sa pomedzi skaly a popadané stromy.
Vie, že sa z tejto stanice nedostane jednoduchým spôsobom. Osoby a obsadenie hmýriaceho sa chumľa vysokohorských lovcov adrenalínu jej nedovoľujú urobiť si program len pre seba a odísť s cudzím chlapíkom šíriacim okolo seba zvláštny vír sily športovo si zasúperiť.