Milorad Pavić : Druhé telo

Veľký konštruktér príbehov inšpirovaných históriou Balkánu a Ázie sa v tomto  dielku držal svojho zaužívaného receptu. Historické príbehy vstupujúce do prítomnosti zmiešané s dávkou tajomna, dvoma dávkami mystiky, veľkou časťou autorovho rozprávačského majstrovstva a ku tomu veľký strek fantázie.

Román pozostáva z piatich dielov, ktoré na seba nadväzujú a sú prepojené osobou autora-rozprávača, akýmsi druhým ja vo svojom astrálnom tele. Dopĺňa ho už od prvej časti jeho posledná manželka archeologička Elisabeth Imola Swiftová ako jeho partnerka v realite.

V tejto časti sa uvádza na scénu existencia čarovného prsteňa z kameňa meniaceho farbu v závislosti od intenzity bioenergie osoby, ktorá si ho nastokla na prst.  Ďalšou zložkou Pavičovho elixíru je  čarovná báseň vpísaná do dna porcelánových váz,  ktorú predáva jedna z postáv  za dvetisíc eur jeden verš. Pôvab a účinok týchto veršov závisí od ich zvukomalebnosti. Pri recitovní verša vyvolávajú pri orálnom sexe ženský orgazmus. Varianta pre ženy sa volá Cybelin úsmev. Meno prastarej ázijskej bohyne plodnosti naznačuje, čo by to mal asi byť za účinok.  Tretí tajomný element mystického koktejlu je svätená voda z Bohorodičkinho prameňa v meste Efez v Turecku.

Prsteň, svätená voda a verše majú byť nástroje na spoznanie „druhého tela“,  napríklad i toho Ježišovho.  Druhým telom sa myslí silové pole človeka alebo zastarane, astrálne telo.

Román je rozdelený na päť dielov, čo nekorešponduje s tvrdením v texte prebalu knihy, v ktorom sa tvrdí, že je rozdelená na tri samostatné časti.

Jednotlivé postavy pátrajú či už v minulosti alebo prítomnosti po troch elementoch, ktoré vyvolávajú mystické astrálne telo. Keby príbeh nenapísal Milorad Pavič, možno by som dielo nevnímala ako súčasť krásnej literatúry. Má totiž všetky atribúty novodobého thrilleru na spôsob Da Vinciho kódu. Druhé telo je však spísané s ambíciou zaoberať sa filozofickou stránkou a mysticizmus spolu s čarovaním sú len pomocné nástroje ako sa dostať k cieľovému poslaniu románu.

Pavič pozbieral všetky spisovateľské triky aby čitateľa doviedol k tomu dôležitému: duchovnému odkazu Ježišovho príbehu a k presvedčeniu, že existuje druhý svet a v ňom duše.  Eminentný záujem autora sa na konci vyjavuje ako spoznanie a viera vo virtuálny – duchovný svet – dominujúci nad tým reálnym, ku čomu ho privádza aj príbeh zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia.

Koniec románu prináša rozuzlenie a vysvetlenie ako je to s tajnými veršami na dne nádob, načo je Bohorodičkin prameň a ako zafunguje nakoniec bioenergeticky vodivý kameň prsteňa.

Druhé telo je literatúra, ktorá nenudí, napriek tomu si uchováva všetky hodnoty skutočnej krásnej literatúry,  obsahuje veľa zriedkavo zmieňovaných historických faktov a možno povedať, že autor si dal záležať , aby vytvoril hodnotný elixír umenia a histórie.

čokomilka