Čokomilka

Hoď dobre zrno do mora a vyrastie ostrov.
Indonézske príslovie

1. 12. 2010

Láska v Toskánsku


1.Snívanie
Prší, voda svištivo šumí spod pneumatík, leto úbohé vlhké, studené. Striasam protivné vnemy a vkladám medzi seba a ne obranný štít spomienok. Toskánske vŕšky pri pohľade z hrebeňa pohoria sa vlnia ako zelené more...
... ani príliš vysoké ani nudne ploché. Predstavila si tajomného Etruska hľadajúceho konečnú métu života. Zastali práve vhod pri vinotéke. Červené chianti sa dobre ochutnávalo. Cestou z kopca im v serpentínach štrngali fľaše vzácneho moku kdesi v kufri auta. Krajina plná stromov vanula na nich životodarnú silu. Otvorila okienko na aute a nechala ju vyfúkať dusivú atmosféru tvrdohlavo čučiacu v kútoch kabíny.
Boli na mieste.
Vzhľad sedliackej usadlosti nepresvedčoval, že pobyt bude relax. Zrúcaninka uprostred vinohradov plných budúceho chianti rosso, kde hroznové bobule už červeneli a rozpačitej strapatej zelene pridusenej nedostatkom vlahy.
Interiér bola úplne iná kategória. Kuchyňa s veľkým kamenným kozubom. Una cuccina romantica. Zacítila vôňu oregana a tymiánu v rajčinovej omáčke.
V pivnici zoradené fľašky ako vojaci. Chládok, prítmie, niekoľko tehlových múrikov a lavičiek, úkryt pred únavnou páľavou občerstvujúci zmysly. Vyleštený starožitný nábytok na terracotových kachličkách v hornom apartmáne.
Ľudia, čo tu kedysi žili svoje životy, vedeli, čo je krásne.
Zrúcaninka ako stvorená pre úkryt milencov.
Ležala v lehátku pozerajúc na roztvorenú bránu teraz nášho pozemku, v ústach prevaľovala spravodlivý hlt chianti rosso classico a v tieni olivovníkov pozorovala tých dvoch.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára