V ako vendeta

Je to fajn kino. Dosť málo telesných tekutín a polotuhých materiálov...

Toto kino ma prekvapilo pružným striedaním záberov, kamera zabudla úplne, čo je to komix a nesnažila sa prekopírovať papierové obrázky do akéhosi poradia podľa scenára.  Natalie Portmann nesklamala,  jej prirodzené existovanie pred kamerou  je neuveriteľné.  Skôr som očakávala, že  jej scenár prihrá akčne pestrejší  podiel na deji. Niektoré nedovysvetlenia sa tam taktiež vyskytli.   Kde sa nabrali všetky tie kópie hlavnej postavy  bolo málo zdôraznené no o to prekvapivejšie v závere filmu. Od bratov Wachovských,  autorov Matrixu asi nemôžem očakávať obvyklé  priamočiarosti.

Predloha k scenáru sa dala hodne inšpirovať Orwellom a tak  vzhľadom k vlne podobných filmov v poslednom čase /Eqilibrium/  filmové spracovanie prišlo v tejto téme o prvenstvo.  Avšak forma spracovania je natoľko odlišná,  že film je spestrením aj vo svete filmovej politickej fikcie.  Hlavná postava  bola kreovaná akoby podľa vzoru grófa Monte Christa alebo ešte lepšie kapitána Fracassa a jej gentlemanské maniere,  vkus a morálka prenesené z minulosti do budúcnosti pôsobili miestami ako herecká úloha o hereckej úlohe.  Napriek tomu mi je "V" sympatický.

Efekt  rýchleho pochopenia a vnímania požiadaviek morálky,  žiadne relativizovanie a zmiešavanie dobra a zla vo väčšine filmu kontrastuje s "prerábaním" hlavnej hrdinky z naivky na ženu, čo sa nebojí smrti.  V tejto časti sa autor zanoril do  do močiara relativizovania zla a dobra tak hlboko, že dýcha len slamkou... Komixová rozprávka pre mladých aj starých,  ani chvíľa nudy - mikrospánok sa nedostavil - a pocit zhnusenia z telesných tekutín preliatych s mierou nestihol atakovať žalúdok.

Ak na to pôjdete, nebudú to stratené dve hodiny života.