Čokomilka

Hoď dobre zrno do mora a vyrastie ostrov.
Indonézske príslovie

21. 11. 2010

Korzety, ruiny a satanistický pentákel - nový Sherlock



Kino Sherlock Holmes je zvláštny spektákel pre členku generácie zrodenej za socíku. V úboho obsadenom hľadisku som zhliadla celovečerný dobrodružný film s bombasticky náročnou výpravou, trikmi a dokonalými hereckými kreáciami.  Kedysi by bolo nemysliteľné, aby takýto film vyvolal tak nízky záujem.  Kríza spojená s určitou diváckou otupenosťou dokázala urobiť z predstavenia bezvýznamnú udalosť v mojom živote...ách. No čo. Ale podívaná bola fajn. Taká bondovská.

S tým, že filmu to vzalo určitú gentlemanskú gracióznosť som sa vyrovnala.  Holmesa som si predstavovala ako maníka sediaceho v starožitnom kresle s fajkou v ústach a pracujúceho hlavne rozumom. Teraz to scenárista otočil celé na hlavu a z Holmesa a jeho asistenta urobil akčných hrdinov, keď medzi dvoma akciami boli ťažko tri sekundy času na analýzu a syntézu faktov...  Z pôvodného osobnostného profilu detektíva zostali len suché šplechy britského humoru.

Okrem málo viktoriánskeho temperamentu sa do filmového šou podarilo vsunúť i podstatne iný vzťah medzi Sherlockom a doktorom Watsonom. Predstavila som si ich vždy vo vzťahu génius s fajkou v puse a submisívny vykonávateľ Watson. Teraz z tejto tradicionalistickej dvojky vznikol pár rovnocenných makačov, ktorí každý rovným dielom prispievajú k pohýnaniu expresného rýchlika deja.

K dokonalému dobrodružnému príbehu mi v scenári chýbal zjav krásnej ženy, ktorá by sa nemihala tak akosi na okraji udalostí ale riešila intímny a emocionálne potentný vzťah. Dej bol absolútne podriadený vyriešeniu kriminálneho prípadu, na osobný život protagonistov tam nezvýšil jednoducho filmový čas... Nesťažujem si príliš, len podotýkam, že plnokrvný dobrodružno-historický film s najvyššími ambíciami by mal obsahovať aj túto dôležitú zložku, ktorou je láska medzi hlavnými postavami vyvíjajúca sa s určitými peripetiami a znásobujúca tak napätie potrebné pre tento druh kina. Alebo žeby som bola príliš romantická?

Madonnin exman sa prekvapujúco zapojil do najvyššej kategórie tvorcov tohto žánru minúc pri tom nepochybne kopu peňazí. Možno sa mu i vrátia, lebo film je kandidátom na opakované pozeranie dévédečok/originálnych/, keďže je v ňom more detailov, ktoré sa nedajú vychutnať práve kvôli rýchlym prestrihom scén jednorazovo. Apropos, všimli ste si ten prídomok?  Dúfam, že vypadne  zo šuplíka bývalých do prvej rady elitných režisérov čo najskôr. :P

Robert Downey Jr. ako Sherlock a Jude Law ako Watson sú bez konkurencie, u ženskej protagonistky som si zapamätala hlavne jej luxusné spodné prádlo. Korzety, ruiny a satanistický pentákel sú zatiaľ najvýraznejšie obrázky, čo mi zostali v pamäti. Pôjdem si to ale ešte raz mrknúť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára