23.04.2007 11:26
V nedeľu s diaľkovým ovládaním v ruke a čokoládovým pudingom vykydnutým na bielom župane tiež možno mať zážitok...
V preklade „Aby nás neohovorili“ je film z päťdesiatych rokov a zlatých čias, keď bol Gary Grant kráľom ženských snov.
V nedeľu s diaľkovým
ovládaním v ruke pripravená kedykoľvek zrušiť tú lepkavú limonádičku
s holyvúdskou nálepkou, som predsa neprepla, márna sláva, Gary Grant má
ťah na baby ešte stále, nechápem, ako dokázali v emerike vyklonovať
takého suverénne presvedčivého „mužského“ s takým mačovským
drajvom... práve ten mi zabránil pripraviť sa o zaujímavý filmový
zážitok, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzeralo.
Pod temer gýčovou zápletkou sa skrýval zaujímavý otáznik z oblasti etiky a ľudských práv...aj keď ONA JEHO LÁSKA podala
slabý herecký výkon, aj keď dej bol ako vykradnutý z Tennessee
Williamsa, predsa sa tam dal jasne vystopovať úmysel tvorcu povedať
niečo dôležité. Ak vezmem do úvahy atmosféru McCarthyzmu, ktorá vtedy
rušila spánok americkým občanom, musel osloviť divákov motív vyšetrovania pred akousi samozvanou komisiou jediných spravodlivých nadradených.
Gary nakoniec
samozrejme vyhral...tak ma prepadla myšlienka, že aký strach museli mať
vtedy Američania, keď si takto mimikrovali svoje názory krytí bezcennou
umeleckou produkciou...čokomilka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára