Idoly a omyly - noetická pentalógia

V hotelovej hale stretám starého známeho utečeného z akejsi spoločenskej príležitosti bez príležitostí. Drinkujeme a nasávame vzrušujúcu a zhýralú pražskú letnú noc, čo sa valí po trotoároch Václaváku a presviedča nás na nejaký dôstojne hriešny zlatý kliniec večera...a opäť sa ocitám niekde, kde vlastne nepatrím a hlavne na to nemám.

Pred nosom mi dreveno vlnia bokmi thajské tanečnice a počúvam vysvetľovanie majiteľa tohto sadrokartónovo-pozlátkovo-pižmovo spotvoreného bordelu, že koľko miliónov vysotil za tú jeho srandovnú Potemkinovu dedinu. No teda, riadny tunel. Po treťom gin-tonicu behom dvadsiatich minút čumím na tie chudery na pódiu, ja matka dvoch detí v čiernych nohaviciach a bielej skromnej blúzke a naskakujú mi mozole na mozgu od premýšľania ako sa vymocem labyrintom chodbičiek z tejto verejno-prospešnej ustanovizne bez zanechania sprepitného ochranke. Starý známy sa lúči s pánom riaditeľom a naberá smer pochodu za mnou a vybavuje moje platobné povinnosti a ocitáme sa niekde vedľa na pive a ľutujeme sa...aký milý zlatý kliniec večera v Stovežatej.

Mažem po diaľnici do Brna v ústrety budúcim obchodným ťažkostiam. Tankujem za posledné české peniaze, hrá mi Nohavica z rádia, polia a lúky zaliate slnkom sa na mňa smejú a cítim sa ako výherkyňa v lotérii…na chvíľu.